List farníkom Vianoce 2023 - Teológia, Boh, peniaze
V roku 1996 vydal súčasný kuriálny kardinál a prefekt Dikastéria pre jednotu kresťanov a vtedajší bazilejský diecézny biskup v Švajčiarsku Kurt Koch zaujímavú publikáciu na tému "Pálčivé problémy a kresťanská viera". Kniha vyšla aj v českom preklade v roku 2000 a autor ju venoval vtedajšiemu pražskému kardinálovi Miloslavovi Vlkovi.[1] Jedným z pálčivých problémov súčasnej doby sú peniaze. Komentár som nazval tromi slovami: teológia, Boh a peniaze. V tejto línií chcem rozvíjať aj svoj komentár k uvedenej téme.
Teológia peňazí
Hneď v úvode sa Kurt Koch sťažuje, že v slovníkoch teológie nenájdete heslo "peniaze". Tým chce povedať, že neexistuje, resp. chýba Cirkvi systematicky vypracovaná "teológia peňazí" napriek tomu, že je potrebná. Zdá sa, že má pravdu. Peniaze sú všadeprítomnou témou, ale na druhej strane zároveň tabuizovanou témou, témou, o ktorej sa spravidla medzi ľuďmi nehovorí.
Avšak ak sa pod pojmom teológia chápe pojednávanie o veciach "sub ratione Dei" [akoby z Božieho pohľadu] alebo, ak je úlohou teológie uvažovanie o skutočnostiach "secundum quod referentur ad Deum" [nakoľko sa skutočnosť vzťahuje k Bohu], potom peniaze nemôžu byť výnimkou, lebo aj peniaze majú nejaký vzťah k Bohu: formujú ľudí a veľmi často majú určujúci vzťah ľudí k Bohu.
Sú peniaze konkurentom Boha?
Zdá sa, že áno. Peniaze majú zvláštnu schopnosť vytvoriť v človeku "presvedčenie" (azda presnejším slovom by bolo slovo "fikcia") o všemohúcnosti peňazí. Poznáte to tvrdenie, že "kto má peniaze, môže si dovoliť všetko".[2] Nemá zmysel toto tvrdenie vyvracať, hoci je isté, že nemá a ani nemôže mať, absolútnu platnosť. Skôr poukážem na výrok istého teológa, ktorý povedal, že "Namiesto všetko určujúceho Boha v modernej spoločnosti zaujali miesto peniaze. Peniazmi sa oceňuje všetko, práca, produkty ľudskej práce, oceňuje sa spôsobená škoda a podobne".[3] Ako druhý argument možno poukázať na "reč peňazí". Jedným zo základných monetárnych výrazov je pojem "kredit". Tento pojem je odvodený z latinského slova "credere" (=veriť, zveriť, dať svoje srdce).[4] Takto sa lepšie porozumie aj biblickému vyjadreniu Ježiša Krista, ktorý povedal, že "skôr prejde ťava uchom ihly ako boháč do Božieho kráľovstva",[5] lebo ak človek "dá svoje srdce svojmu bohatstvu", koľko miesta v jeho srdci ostane pre Boha a blížnych? Nechceme uvádzať tu ďalšie podobnosti "monetárnej praxe" s "náboženskou praxou" ako napr. najvyššie budovy boli kedysi kostoly, dnes sú to bankové domy, pri "prepážkach" v banke sa musí držať odstup, hovorí sa priam "liturgicky" potichu, pri "prepážkach" sa zbavujeme bremena úverov sťaby "hriechov v spovednici" a podobne. Preto niektorí autori súčasnosti radšej hovoria o viere "v pravého Boha" a "o viere v nepravého Boha" alebo o modloslužbe, lebo "na koho upneš svoje srdce, tam je tvoj Boh".[6]
V Svätom písme je preto Pán Ježiš dôležitým kritikom bohatstva. Známy je jeho dialóg s bohatým mladíkom (Mk 10,17-27 alebo Lk 18,18-27). Ježiš nepranieruje peniaze a bohatstvo preto, že by bohatstvo bolo samo osebe zlé a nemorálne, ale preto, že "vie byť konkurentom samému Bohu", "nebezpečným pre dozrievanie kresťana vo viere", že "si robí nárok na celého človeka, na celé jeho srdce".[7] "Koreňom mnohého zla je láska k peniazom. Z túžby po peniazoch niektorí zblúdili z cesty viery a spôsobili si mnoho trápenia", poučuje apoštol Pavol biskupa Timoteja (1 Tim 6,6-10).
A čo cirkevné peniaze?
To je azda samostatná kapitola. Stačí historické porovnanie, aby sme mali nastavené zrkadlo: koľkým bohatstvom disponovali apoštoli a koľkým disponujú biskupi súčasných biskupských centier? Alebo skúsme si predstaviť biskupa kresťanského staroveku a porovnať ho s biskupom stredoveku. A pritom vždy tu ide o sviatosť vysviacky na jednej strane a, na druhej strane, historickú rolu/formu realizácie biskupskej služby.[8] Alebo stačí poukázať na naše farské budovy, vrátane tých, ktoré boli postavené aj po roku 1989 a netreba k tomu ani nijaký komentár. Netvrdím, že ich stavali "zlomyselne". Dnes však vieme, že to bolo často nesprávne a megalomanské a dnes to spôsobuje aj vážne finančné problémy, resp. môže niekde spôsobovať problémy, aby to bolo možné udržiavať. Napokon aj mnohé rodinné domy sa stavali nadmerne veľké...
Yves Congar tvrdí, že "cirkev veľmi často trpí skutočne núdzu a je chudobnou cirkvou, ale vyzerá ako bohatá".[9] Čiže vonkajší výzor ešte nemusí povedať všetko. Je to paradox, ale je to skutočne tak. Lebo vlastníctvo konkrétneho majetku patrí konkrétnej cirkevnej právnickej osobe, napríklad farnosti, diecéze. A mnohé farnosti sú odkázané iba na milodary svojich veriacich. Z týchto milodarov zabezpečujú Boží kult (vrátane budov), pastoračnú činnosť (ohlasovanie evanjelia), službu dobročinnej lásky (charitu) i slušné živobytie služobníkov (CIC, kán. 222).
Kurt Koch kritizuje delenie na farské a pastoračné rady preto, akoby bolo možné oddeliť "pastoračné peniaze" (určené na ohlasovanie evanjelia) od "iných peňazí" (napr. na budovy), kritizuje ne-transparentnosť hospodárenia cirkevných štruktúr. Dokonca tvrdí, že s cirkevnými peniazmi sa zachádza "ateologicky", ba dokonca "ateisticky", čo je mimoriadne silný výraz (Citované dielo, s. 45).
Veľmi silným vyjadrením kardinála Kocha je, že "ak sa dnes Cirkvi nedostatočne darí pri evanjelizácií, je to tak preto, že kritériom dôveryhodnosti pre ľudí z mimo cirkevného prostredia je skutočnosť ako Cirkev narába s vlastnými cirkevnými peniazmi" (Citované dielo, s. 46).
Preto, končí svoje úvahy tento švajčiarsky kuriálny kardinál,, "Cirkev tak naliehavo čaká na skutočné teologické objasnenie, aká má byť úloha peňazí v ľudskom živote" (Citované dielo, s. 47).
Záver
Tento článok píšem ako motiváciu na duchovné zamyslenie. Myšlienku skromnosti veľmi často pápež František zdôrazňuje a ak to zdôrazňuje pápež, potrebujeme sa nad tým zamýšľať aj my. Viem, že veci sa nedajú zmeniť zo dňa na deň. Ale je dôležité, aby sme odolali – s Božou pomocou – nebezpečenstvu "dať svoje srdce nie Bohu, ale peniazom", lebo kde je naše srdce, tam je náš poklad. A naším pokladom nech je aj v Novom roku 2024 Pán Boh. Zo srdca vám všetkým prajem požehnané sviatky Narodenia Pána Ježiša a šťastlivý a Bohom požehnaný Nový rok 2024.
Vysvetlenia:
Kurt Koch (1950 - )
Vyštudoval katolícku dogmatiku (systematickú vierouku) v Mníchove. Vyučoval systematickú teológiu, morálnu teológiu a liturgiku. Na kňaza bol vysvätený v roku 1982, na biskupa v roku 1996. V rokoch 1996-2010 bol diecéznym biskupom v Bazileji (Švajčiarsko). V roku 2010 ho pápež Benedikt XVI. povolal do Ríma za predsedu Pápežskej rady pre jednotu kresťanov, kde pracuje doposiaľ. Od roku 2010 je kardinálom.
Yves Congar (1904-1995)
Francúzsky dominikán, znalec na Druhom vatikánskom koncile, vyučoval fundamentálnu teológiu a ekleziológiu. V roku 1994 ho pápež Ján Pavol II. kreoval za kardinála.
Poznámky:
[1] KOCH, Kurt, Konfrontace nebo dialóg? Praha: Vyšehrad, 2000. Problematika peňazí je iba jednou z mnohých pálčivých tém, o ktorých autor pojednáva v tejto publikácii. Téme peňazí sa venuje na stranách 34-47.
[2] Iní tvrdia, že peniaze im zabezpečujú "slobodu", resp. väčšiu mieru slobody alebo nezávislosti a teda viac svojprávnosti.
[3] WAGNER, F., Geld oder God? Zur Geldbestimmheit der kulturellen und religiosen Lebenswelt, Stuttgart 1984, s. 4. Dá sa to vyjadriť aj inak. Napríklad "teológia" (theos a logos) by sa dalo voľne vysloviť ako "Božia logika", Božie "videnie" o danej skutočnosti. Aká je Božia logika o peniazoch? Alebo ešte inak. Teológia môže byť definovaná ako "fides quaerens intellectum" [rozum osvetlený vierou]. A tak čo nám hovorí o peniazoch náš rozum, ak je osvetlený vierou v Boha? – TORRELL J-P., Fenomén "katolícka teologie", Praha: Krystal, 2013, s. 65.
[4] Takto to vykladá Kurt Koch (cor – srdce, dare – dať, zveriť; str. 38). Inak to vysvetľuje Ľubor KRÁLIK, Krátky etymologický slovník slovenčiny, Bratislava, SAV, 2015, s. 299, ktorý to vysvetľuje ako "úver, dôvera, pôžička", čo je skôr monetárna terminológia. Cirkevné slovo "credere" vykladá ako "vyznanie, súhrn názorov, presvedčenie", čo považujeme ako značne nepresné. "Dať alebo zveriť svoje srdce niekomu alebo niečomu" je čosi veľmi silné aj po stránke obsahovej i významovej.
[5] Lk 18,25. Ježiš tento výrok vyslovil po stretnutí s bohatým človekom, ktorý chcel dosiahnuť večný život, od mladosti zachovával Desatoro, ale nedokázal kladne odpovedať na Ježišovu výzvu "ak chceš byť dokonalý, choď predaj všetko čo máš, potom príď a nasleduj ma", lebo mal mnoho majetku, bol bohatý. LK, 18,18-27.
[6] KOCH, K., cit. dielo, s. 39.
[7] Tamtiež., s. 43.
[8] Podrobne na to poukazuje publikácia, ktorú napísal francúzsky dominikán Yves CONGAR, Za církev služžicí a chudou, Kostelní Vydří: Karmelitánske nakladatelství, 1995.
[9] Tamtiež, s. 6.
List vyšiel v Dlhánskych zvestiach ( Noviny obce Dlhá nad Oravou ) ročník XX. číslo 4 , december 2023 , str.4
Mons. Ján Duda, farár v Dlhej nad Oravou